Preskočiť na obsah

Trasochvost biely

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Trasochvost biely
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Motacilla alba
Linnaeus, 1758

Mapa rozšírenia trasochvosta bieleho
      Hniezdiaci, výskyt v letnom období
      Hniezdiaci, celoročný výskyt
      Nehniezdiaci
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Motacilla alba

Trasochvost biely[3] (lat. Motacilla alba) je malý sťahovavý vták z čeľade trasochvostovité. Hniezdi v Palearktíde a v severnej Afrike.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov trasochvost biely patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná.[1] Podľa výsledkov paneurópskeho sčítania bežných druhov vtákov bol trend trasochvost biely v Európe za roky 1980  – 2017 stabilný[5].

Trasochvost biely meria 18 cm[6][7] a váži 20,5 - 22 g [8]. Má dlhý chvost, štíhle telo a celkovo živé pohyby. Zafarbenie sa skladá z bielej, čiernej a sivej farby. Samica má čierne farby skôr so sivým nádychom.[7]

Spev je príjemné švitorenie. Vábenie znie ako "čiz-itt čiz-itt"[7] alebo "tsi-litt" či "pe-vitt"[6].

Výskyt a stav na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Trasochvost biely je rozšírený na celom území Slovenska a patrí medzi najbežnejšie vtáčie druhy od nížin až po alpínsky vegetačný stupeň, najvyššie položené známe hniezdenie je 2 024 m n. m. v Nízkych Tatrách, Chopok.[4] Sťahovavý druh, vracia sa koncom februára a v marci, odlieta v septembri a v októbri.[8]

Trasochvost pri hľadaní potravy

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 50 000 - 100 000, zimujúcich jedincov 10 - 500. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[4] a 2001 žiadny.[9] V roku 2014 LC* A2b - menej dotknutý.[2][10][11] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[4]

Trend početnosti trasochvosta bieleho na Slovensku bol podľa sčítania bežných druhov vtákov v rokoch 2005  – 2009 [12] aj v rokoch 2005  – 2012 mierne klesajúci. [13]

Trasochvost biely obýva rôzne biotopy otvorenej krajiny, brehy potokov i stojatých vôd, polia, lúky, pasienky, kameňolomy, ľudské sídla, priemyselné i poľnohospodárske stavby. Vo vysokých polohách sa drží ľudských stavieb a mostov.[4]

Hniezdenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Trasochvost biely môže mať svoje hniezdo na zemi, na kríkoch, v skalách a na budovách. Hniezdo stavia samica zo slamy, trávy, machu, korienkov a srsti. Znáša 5 - 6 škvrnitých vajíčok na ktorých sedí 12 - 14 dní. Po vyliahnutí mláďat sa o ne obaja rodičia starajú 14 - 15 dní. Hniezdia dva až tri krát do roka.[8]

Živí sa hmyzom alebo malými bezstavovcami.

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 500 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[14] Druh je zaradený do Bernského dohovoru (Príloha II).[15]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b IUCN Red list 2021.2. Prístup 26. novembra 2021
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
  4. a b c d e DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autori druhu Dušan Karaska, Ladislav Mošanský. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Trasochvost biely, s. 446 - 448.
  5. Species trends of Motacilla alba (White Wagtail) [online]. pecbms.info, [cit. 2021-11-26]. Dostupné online. (En)
  6. a b JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  7. a b c PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  8. a b c FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  9. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  10. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  11. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  12. SLABEYOVÁ, Katarína; RIDZOŇ, Jozef; KROPIL, Rudolf. Trendy početnosti bežných druhov vtákov na Slovensku v rokoch 2005–2009. Tichodroma, roč. 21, čís. 2009, s. 1 - 13. Dostupné online [cit. 2021-11-21].
  13. RIDZOŇ, Jozef. Vyhodnotenie trendov zo sčítania bežných druhov vtákov na Slovensku v rokoch 2005 – 2012 [online]. SOS/BL vtaky.sk, [cit. 2021-11-17]. Dostupné online.
  14. Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.
  15. Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, 1997-01-01, [cit. 2020-02-21]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]